Vždy som bola ten typ človeka, ktorý potreboval, aby všetko fungovalo podľa nejakého plánu. Plán bolo niečo, čo bolo pre mňa dôležité. Všetko, čo som chcela bolo, aby veci fungovali tak, ako fungovať majú. Ale na druhej strane, bola som často veľmi zmätená z toho, čo chcem a čo by som mala chcieť. Ja viem, že občas je veci ľahšie povedať, ako urobiť, ale na druhej strane je fajn, keď si uvedomíte, čo je okolo vás. Pre mňa bolo dôležité hlavne to, aby som bola šťastná. A vedela som, že šťastná budem len vtedy, keď si splním niekoľko prianí.
- Budem robiť, čo budem chcieť
- Budem taká, aká budem chcieť byť
- Nikto mi nebude rozprávať do toho, čo by som mala robiť a aká by som mala byť.
Viem, že mnohí ľudia na takéto veci čakajú skoro celý život. Ale pravdou zostáva presne to, že aj keď sa tvárime ako strašné individuality a že veľmi dobre vieme, čo robíme a prečo to robíme, v konečnom dôsledku sme totálne zmätení. Sme zmätení zo života, ale sme zmätení aj sami zo seba, pretože veľmi dobre vieme, o čom všetky veci sú. Vieme, že presne toto je podstatné a že by sme mali riešiť seba. Ale bojíme sa, pretože by nás niekto považoval za sebeckých alebo namyslených. Ale napriek všetkému je to riadna hlúposť, no nemyslíte?
Ja som sa vždy snažila urobiť všetko preto, aby veci fungovali normálne. Bolo mi jasné, že niekedy proste veci nestačia tak ako majú a práve preto by sme sa mali zamerať na veci, ktoré sú okolo vás. Ja som však chcela, aby všetko fungovalo a stála som si aj za svojím koníčkom, ktorým bolo rybárčenie. Viem, že niektorí ľudia s tým nie sú celkom stotožnení, ale napriek všetkému je to koníček, ktorý ma baví a ktorý budem vždy milovať. Možno to nie je typicky ženská vec, ale prekáža to niekomu? Veď si môžeme robiť, čo len chceme.