Čo variť? Ale prosím vás… existuje ešte vôbec niekde na Zemi žena, ktorá si počas víkendu nekladie túto otázku asi milión ráz? A ktorá sa márne pýta ďalších obyvateľov domu, čo by asi tak chceli? Každého predsa raz prestane baviť, keď varí to isté dokola, no nie? A čo varíte vy? Pretože my sa neustále sústredíme len na niekoľko jedál, ktoré len obmieňam v rôznych variáciách. Je mi jasné, že toto nie je len môj problém, ale problém naozaj veľkého množstva žien, ktoré proste trpia rovnako, ako trpím ja. A je mi to totálne jasné.
- Ryža s mäsom. Na milión spôsobov. Proste so syrovou omáčkou, s kečupovo horčicovou omáčkou, na prírodno, so zeleninou… ak som už asi stokrát nevarila presne toto, tak naozaj neviem.
- Cestoviny.Keď nevieš čo, navar cestoviny. No a čo, že polovica mojej rodiny šomre, keď mi nedajú nápad, tak majú skutočne smolu. Prečo by som sa o to mala starať ja?
- Guláše.Maďarský, segedínsky, bravčový, hovädzí… stále. Pretože za týmto sa ide celá moja rodina zadrhnúť.
Ja už chcem ale konečne začať variť niečo iné. Niečo, čo by bavilo aj mňa, niečo, čo by bolo naozaj zdravé a na čo by sa dalo pozerať. Čo však robiť, keď moja rodina to nechce jesť?
Jedného dňa som sa nahnevala a povedala som si, že si teda budem variť sama pre seba a oni nech si jedia, čo len chcú. Prečo by som sa mala o to starať? Oni sa predsa tiež o mňa ani neobzrú, takže mi to môže byť akurát tak jedno, čo jedia. Aj keď nie je, čo si budeme klamať. Tekvicová polievka hokkaido je niečo, na čo som už mala naozaj veľkú chuť dlhú dobu. Moja rodina mi však vravela, že im to nebude chutiť. Na to by som sa však pozrela. Bola som rada, že sa mi z nej niečo ušlo. A vraj nič zdravé im nechutí. Tak čo im mám potom variť, keď nakoniec zjedia aj to, čo je na stole? S rodinami je to niekedy naozaj ťažké.